27.9.2024
Moje odhodlanie pretrváva, ale s cvičením som trošku zvoľnila. Cvičím ráno cca 10 minút, potom cez obednú prestávku cca 15 minút a večer si dávam plnohodnotné cvičenie, takže 25 minút. Dokopy je to 50 minút cvičenia rozložených na celý deň.
V práci sedím asi pol hodiny, potom sa idem prejsť ku kopírke, na dvor, alebo si proste len vymyslím nejakú pochôdzku, prípadne si dám cvičiacu rýchlovku, len pár cvikov na uvoľnenie chrbta, celkovo možno minútu. Snažím sa ale nesedieť v dlhých časových intervaloch. Ak sa to nedá a musím sedieť dlhšie, kríže sú stuhnuté, bolia a musím robiť drobné krôčiky, kým sa rozhýbu.
Dnes mám prvú jazdu na koni po x rokoch. Pamätám si, že kedysi tie kone urobili s mojou chrbticou doslova zázrak, tak dúfam, že sa im bude chcieť ho zopakovať. Má ale pršať a vtedy sa nejazdí, tak neviem, dúfam, že to vyjde.
Beriem lieky na zápal, Aflamil a Aescin. Stále hlcem želatínu a každý večer absolvujem krátku prechádzku - včera som to stopovala a trvala asi hodinu, aj keď keby som sa snažila, celú trasu by som prešla za nejakých 15 minút. Nie je to dlhá trasa, ale idem pomaly, proste, prechádzka. Začala som brávať psa a dcéru, aspoň sa pes trochu vyvenčí a ja a dcérka strávime spolu viac času.
Jo a pridala som ďalšie opatrenie: na podporu a štartovanie autofágie, aby telo láskavo ráčilo spracovať vytečený obsah platničky, som si stanovila prerušovaný pôst 16:8. Včera sa mi podaril, ale nemôžem kričať hurá, ak dačo zožeriem dnes do jedenástej. :D
Pijem stále ten zelený čaj.
A o tom, ako sa cítim. Povzbudzuje ma, že nemám také strašné bolesti ako v pondelok. Vydržím v práci sedieť a to je úspech. Myslím ale, že to je zásluha Aflamilu proti zápalu. Samozrejme, prvotné nadšenie ma už z časti opustilo, pretože sa proste v práci nedá cvičiť 10x denne. :D A tiež mám trošku svalovicu, takže som trochu pribrzdila. Každpádne ale budem pokračovať a bojovať, s nadšením, či nie. Ak bolesti zostanú na tejto úrovni, viem si predstaviť takto žiť - je to problematické, ale žiteľné. Ak by sa vrátili bolesti z pondelka, tak sa žiť nedá. Nedá sa spať, nedá sa dýchať, nedá sa rozprávať, sústredíte sa len na bolesť. Teraz sú bolesti znesiteľné. A verím, že sa to bude len zlepšovať. Keď napríklad ležím, nemám bolesti už vôbec. Predtým som nemohla ani len ležať bez bolesti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára